Horizonty to GCI Galway

 Deň štrnásty.  Vstávame presne do rovnakého počasia, aké nás vítalo prvé dni. Vrcholky stromov sa ohýbajú v nárazoch vetra. Pichľavé mrholenie prichádza od mora. Ešteže nás čakajú taxíky.   Nie, nezanevreli sme na autobusy, ale nenecháme nič na náhodu. Cieľom dnešného dňa je prepraviť sa cez dvetisíc kilometrov východnejšie do bodu, kde naša cesta začínala. Zdá sa to úplne neuveriteľné, že naozaj už nadišiel ten deň. Pri raňajkách myslíme, ako zmokneme, kým sa budeme čakať. A už o pol deviatej volá Lucia, že sú na mieste, na Eyre Square a že tam nikto nie je. Nezaspali ste? Nie, čosi po deviatej sa   rozpínajúce   MV-kólonie valia dolu námestím. Otázka rána je taká typicky írska. Mieri priamo na počasie. Aké je?       Nemali sme napokon chvíľu ani na horúcu kávu a čokoládu. Kým sme naložili kufre, už aj nastal čas odchodu. Tri hodinky naprieč upršaným Írskom. Na rozlúčku nás v Dubline predsa len privítal kúsok slnka. V buse sme sa pohodlne usadili a pripútali. V Írsku sa myslí na bezp

 Deň predposledný. Až dnes sme spoznali, ako vyzerá Ailbhe, keď sme ju poprosili, či sa môžme na pamiatku vyfotiť bez rúška,  h oci sme mali dnes ešte školu a celkom vážnu tému "bystanders" (ľahostajný prihliadajúci) . Tiež sa veľa hovorilo o škole, to som vsak pre istotu z triedy  na chvíľku odskočil, aby sa cítili voľne a mohli konštruktívne debatovať. Predsa len deň mal slávnostný nádych. Bol posledný.  Ailbhe sme prekvapili darčekom a  ďakujem, napísaným po írsky.  S Jackom sme sa rozlúčili, na streche GCI. Dali kopec fotiek, selfíčiek. Asi nám už začalo dochádzať, že sa lúčime.  Po súťažnom kvíze nás zobral vyobzerať  výhľad.  Tiež sme sa dozvedeli, kto bol víťazom utorkového treasure huntu, keď sme behali po Salthill a hľadali odpovede. Víťazom gratulujeme a ďakujeme, že sa s odmenou podelili. Slávnostne bola odovzdaná cena a my sme dostávali slová pochvaly. Ocenili sme i my ich prístup a ku káve darovali čokoládky a knihu o Komárne. Veľmi ju obdivovali.   Asi by naoz

  Deň dvanásty Počas ranného presunu, predbiehame autá a rozmýšľame, či sme si nemali privstať a dať si ešte pred školou partičku golfu. Prechádzame okolo nádherne upraveného ihriska a i teraz, skoro na írske ráno, keďže sa rozvidnelo iba nedávno, už vidno zanietených golfistov. Ticho obdivujeme pána, ktorý sa vynoril na traktoríku spoza kopčeka a nadšene kosil trávu.   

Deň jedenásty Dnešné ráno už bola trochu tréma, ako z tohto dňa spraviť čosi nezvyčajné. Keď každý deň je zvláštny a iný,  ako by mohol byť takým už jedenásty v poradí? Hneď ráno rozmýšľame, ako vás presvedčiť, že nie sme na francúzskej riviére, hoci nás ráno víta opäť bez dažďa a zaliate slnkom, aspoň ranná kolóna je dôkazom, že sa ide do školy. Pršalo vraj v noci.  

Deň desiaty až gýč... Náš deň začal snahou pochopiť, ako funguje príliv a odliv. Či je vždy v rovnaké hodiny a prečo pred týždňom sme chodili po pláži a tá je práve dnes v rovnakom čase zaliata vodou. Rozmýšľali, skladali teórie, ktoré prinášali ďalšie otázky. Ako  mohli ľudia v časoch, keď neboli google a mobily, prísť na to, že odliv a príliv spôsobuje mesiac. A či mali starovekí Gréci sklo, až sme sa dostali k problematike  časového zaradenia výroby prvých zrkadiel.  Nakoniec sme sa uzhodli, že sa opýtame Adama a necháme to na chalanov. Tak profesionálne a rutinne sme prišli na hodinu práve na čas a meškajúci boli iba kvôli nedokonalosti miestnych spojov, až prišiel nápad nazvať deň ako to spravil Remarque... "Na západe nič nové..." Veľmi fešní boli v košeli Illia s Viktorom a pokojne si ich na chodbách mohli pomýliť s nejakým lektorom. 

Deň deviaty   Začíname druhý týždeň v škole. Na Írsko úplne nezvyčajne je ráno plné slnka. Po týždni, keď tu boli prázdniny, sa všetci vybrali do práce a do škôl. Na cestách sú pomalé kolóny áut. Veľmi rýchlo sme sa rozhodli, že pôjdeme pešo, hoci je to vyše polhodiny chôdze.