Horizonty to GCI Galway

 Deň ôsmy Nedeľa, 31.10. Hneď ráno bolo najpozitívnejšie, že sa nemusíme nikam ponáhľať a vstávať,  že nám zmena času dopriala na spánok o hodinku navyše. Doobeda svietilo veľmi nezvyčajne slnko a ukazoval sa naozaj pekný deň. Jediný plán na nedeľu bolo stretnúť sa na promenáde o jednej a pokúsiť sa pokoriť Atlantik.      Z domu sme odchádzali s modrou oblohou, no do hodinky sa zamračilo a práve vtedy, keď sme sa mali stretnúť, spustil sa lejak.  Odliv odhalil i miestne Cliffs of Moher... pravdaže sa tak nevolajú, ale sú veľmi zaujímavé svojimi sedimentami a zložením. V diaľke však bolo vidno prichádzajúci dážď a bolo sa treba ponáhľať na miesto stretnutia.    miestne Cliffs of Moher  

 Deň siedmy - dúhový Sobota ráno, aspoň trochu dlhšie sa mohlo spať. O desiatej odchádzame na Cliffs of Moher, celodenný výlet a popritom sa zastavíme na miestach, ktoré sa oplatí navštíviť. Dohodli sme sa, že sa stretneme na Shangort road, také na pol ceste miesto medzi nami a Larou, Aničkou, Illiom a Viktorom, kde si dávame cez týždeň stretko a nasadáme na autobus.  Našli sme si, že nám pôjde dačo po deviatej. V supermarkete sme nakúpili keksíky a záhryzky deťom na posilnenie a dokonca i kávu so sebou mali.  Na zastávke sme veľmi zneisteli či pôjde 410, lebo už desať minút sme v nej mali sedieť a už sme hľadeli na alternatívu linky 411. No a práve vo chvíli, keď sme tú MHD poohovárali, tak sa autobus zjavil a my sme vymenili na tvárach obavy za úsmevy.  Na meeting point sme to stihli presne. Stihol to tam aj dážď a rozbeh do výletu nám krášlila dúha z okna autobusu. Nevedeli sme, že to nebude dnes posledná.

Deň šiesty.  Je piatok. Koniec prvého pracovného týždňa. Prichádzam do školy posledný. Asi znak, že opadáva stres. Vonku je príjemne, takže náhle sa rozhodlo, že autobus mením za polhodinovú prechádzku do školy. No kto by sa nedal zlákať chodníkom popri oceáne? Ránko zbehlo veľmi rýchlo a po nefungujúcom internete meníme triedu. Promptne sa sťahujeme o poschodie nižšie. Zato je to skvelý pocit, že aj v írskej škole občas čosi nefunguje.)))   Téma klimatických zmien sa rozbieha a pracujeme s pojmami ako dotácie, financovanie, obnovovanie, rovnováha, ochrana...všetko vieme...a i Grétu poznáme, ale že každú minútu ubúda tropických pralesov v rozlohe 32 futbalových ihrísk!!! Uch.  Všimnite si, v írskej škole zdvihnutá ruka vie prekvapiť. Na dnešných fotkách, teda na väčšine , sa zdá, že sa pozeráme iba do mobilov...ale vždy sme ich využívali na zábavu a učenie.   A tu sme celkom normálni...i keď sa nemusí zdať.... Poobede sa pozeral film a potom sme šli očekovať miesto, kde by sme chceli,

Deň piaty Pekné ráno. Začíname síce obrázkom z poobedia...ale počasie sa tak nádherne vyjasnilo, až ho môžeme nazvať gýčom. Najdôležitejšia správa je, že neprší a nefúka vietor a spomedzi mraky presvitá modrá obloha.   Sedíme v triede a zdá sa, že aj tá je oveľa teplejšia. Dnes riešime vzájomnú prepojenosť krajín.  Veľmi nevšedne je tým prepojením šampón. Ingrediencie pochádzajú z celého sveta. Chválime sa i my, že deloles ponožky sú zo Slovenska. Tu ich nepoznajú.  U nás sú dnes prázdniny a my v škole. Dnes sme prišli na jednotku a bez komplikácii. Tak veľa slov nebude treba.... Veď sa pozrite na naše "classroom discussion"  Presvitajúce slnko sa cez deň zmenilo na dážď...a škola sa stáva rutina...selfstudy si vedia výborne zmanažovať...a mať včas hotové ....a z poobednej culture lesson sa vykľula príjemná hodina. Ide nám to zľahka, takže máme čas aj na "aktivity".  Niekedy stačí i sekunda, tak ako Aničke, Lucii či Karin.  My dospelí sa veľmi hrdíme,   lebo už druh

Deň štvrtý.   Osem hodín ráno. Ževraj je lepšie počasie ako včera. No, nepovedali by sme. Ale fantázii sa medze nekladú. Všetci sa pekne sušíme v škole a ak si myslíte, že dnešný mráz doma na Slovensku bol nepríjemný, posielame našu rannú situáciu.  V plnom prúde počúvame prezentácie k aktuálnym vedeckým výskumom. Úlohu zo včera. Témy sú: site zero, vakcína proti malárii, uzdravujúca sa ozónová vrstva. Vedeli ste, že na celom svete žije už iba 72 kosatiek dravých? Prezentácie sa zvládli skvelo, ale živí sme aj cez prestávky. Tam dole, na tom stole, bolo za krabicu hranoliek. Nie dlho)))  Ako deti: Poobede nás čakal discussion club. Každý mal o sebe napísať dve pravdivé a jednu nepravdivú veru a potom zdielať. Dať hádať ostatným. Musíme sa pochváliť, že veru sme boli jazykovo zdatnejší ako naše španielske spolužiačky. No a potom sme sa pustili do Werewolfa. Lebo však decká sú do voza i do koča a chcú skúsiť všetko.  Jacka sme nakoniec uťahali, lebo sme  hru hrali dvakrát...a že sme prie

 Deň tretí   Už bude ťažšie takto spätne doplniť informácie, ale pokúsime sa deň zrekonštruovať. Vieme však, že Írsko nás privítalo počasím, že by odradilo i tých najväčších odvážlivcov, ktorí by rozmýšľali nad sťahovaním sa na zelený ostrov. Tento obrázok znázorňuje ráno, deväť hodín. Vonku je choppy wind a do toho dážď.  Je to prvý ozajstný deň v škole. Prišli sme na čas, no niektorí uprednostnili chôdzu pred busmi, nuž ešte sme boli neznalí, že to treba miestnu MHD pochopiť a nie sa na ňu spoľahnúť sa.            Všetky aktuálne infomácie majú študenti na chodbách na obrazovkách. Používajú tu blended learning, čiže prezenčnú výučbu v kombinácii s e-learning moodlom. Trochu sme meškali, kvôli spojom, ale všetci boli veľmi milí a nápomocní. Žiadny stres, naháňanie. A i v takéto ráno vás vítajú úsmevom. Naša trieda...ale tá sa mení podľa toho ako sú voľné "rooms", lektorka nám ostáva. Volá sa Ailbhe a iba pred pár týždňami a vrátila z trojročného pracovného pobytu v Kórei. A

 Deň druhý... Ráno medzi 11:30 a 12:00 námesie Eyre Square, pri Brown Door. Prvá úloha dostať sa sem. Pešo, busom alebo môžme byť i dovezení a zistiť, vygooliť opýtať sa, kde a čo je to Brown Door. Úloha bola splnená. Porozprávali sme si zážitky a infošky o rodinkách, prvej noci a vykročili zoznámiť sa s miestom. Ako prvé sme narazili na túto skupinku. Nazvali sme ju tak po komárňansky. Oscar Wild család.    

 Deň 0 a prvý... Náš deň nula a prvý začínal takmer od nuly. Mnohí ani po nula nula nula nevedeli zažmúriť oči od očakávania. Kto ako ďaleko býva,  musel si vypočítať, kedy treba vstávať, aby sa dostal ku škole o tri tridsať.  Videli vôbec  takto skoro nad ránom školu?  Presne o 3:30 sme vyrážali na viedenské letisko dobyť neznáme mesto Galway v Írsku a stráviť tam dva týždne štúdia na Galway Cultural Institute. V aute panovala dobrá nálada a pozoruhodne sa Lucii a Karin chcelo spievať i o takomto čase. Cestovať dnes vôbec nie je jednoduché a už vôbec nie do Írska, no úplne pozoruhodne všetko šlo hladko. Tvrdá príprava sa oplatila.  Vedeli sme čo robiť, kam ísť a keď sme aj nevedeli, opýtali sa.  S malou dušičkou sme išli cez prvý check in...veď čo ak naozaj víza a či to naozaj stačí mať PCR testy...uch a keď greenpass v anglickom preklade uvádzal miesto "negative" negatívny... veru som zbledol vidiac zamietavo krútiacu sa hlavu úradníčky. Našťastie sme našli staré dobré papi

Rozpínajme horizonty