Deň 3.

 Deň tretí

 

Už bude ťažšie takto spätne doplniť informácie, ale pokúsime sa deň zrekonštruovať. Vieme však, že Írsko nás privítalo počasím, že by odradilo i tých najväčších odvážlivcov, ktorí by rozmýšľali nad sťahovaním sa na zelený ostrov. Tento obrázok znázorňuje ráno, deväť hodín.

Vonku je choppy wind a do toho dážď.  Je to prvý ozajstný deň v škole. Prišli sme na čas, no niektorí uprednostnili chôdzu pred busmi, nuž ešte sme boli neznalí, že to treba miestnu MHD pochopiť a nie sa na ňu spoľahnúť sa. 

         

Všetky aktuálne infomácie majú študenti na chodbách na obrazovkách. Používajú tu blended learning, čiže prezenčnú výučbu v kombinácii s e-learning moodlom. Trochu sme meškali, kvôli spojom, ale všetci boli veľmi milí a nápomocní. Žiadny stres, naháňanie. A i v takéto ráno vás vítajú úsmevom.

Naša trieda...ale tá sa mení podľa toho ako sú voľné "rooms", lektorka nám ostáva. Volá sa Ailbhe a iba pred pár týždňami a vrátila z trojročného pracovného pobytu v Kórei. A do našej reality sme ju uviedli diskusiou na tému: čo drží ozónovú vrstvu nad nami. 

nie prestávka...samoštúdium

Hodiny máme v blokoch od 9 am, medzitým polhodinka na desiatu  a o 11 am do 12:30 a obedná prestávka. Poobede máme sociálne, kultúrne a spoznávacie aktivity.

Pridávam postrehy od Niny a Sofie:

Prvý školský deň prebiehal v pokoji (ako inak to možno čakať od Niny)))), rozprávali sme sa a plnili úlohy na tému ako bojovať proti plastom. Na druhej dvojhodinovke sme si mali vybrať jednu z tém, ktoré  sme mali na výber a na druhý deň  odprezentovať.

Na poobednú aktivitu nás zobral Jack a my sme sa s Ninou a Sofiou previezli autobusom, čo zobral včera chalanov opačným smerom. Odišli sme s dlhým nosom, ale aspoň so skúsenosťou, že rezerváciu na testovanie nemôžeme nechať na poslednú chvíľu.  

Walking tour sme nazbierali veľký počet krokov. To ako rozcvičku, lebo nohy a chôdza sa nám v Galway veľmi zídu. Mesto sme prešli zo severu na juh a z východu na západ. Pri Spanish Arch sa vyloďovali španielsky conquistadors. Teraz sme sa tu vylodili my.

  

Nemej zaujímavé ako pamätihodnosti mesta sa nám zdajú sedačky v autobusoch. V prvé dni mobily dostávajú riadne zabrať. Online, komunikovať, GPS a mapy, kde je čo a kedy ide. Určite bez smartfónu ani na krok ak sa chceme pohybovať samostatne. Aj u nás raz bude možné nabiť si v buse telefóny?

Keď sme sa úspešne stretli pri Brown Door. Dali sme si diskusiu o finančnej gramotnosti. Rozdelenie rozpočtu, čo je výhodnejšie, lebo budeme tu ešte pár dní, aby sme neminuli hneď všetko. Decká majú nápady a poradia i nám, kde je čo výhodnejšie. Keď sme sa rozchádzali, Matúš navrhol Adamovi, že treba začať dôverovať autobusom. Boli sme ich odprevadiť a potom realizovať náš zámer, navštíviť sa navzájom, teda iba z vonka. Idúci rovnakým smerom sme z autobusu vystúpili pri Nine a Sofii. Odprevadili až k dverám. Poobdivovali sme ich obývanú časť. Pomenovali ju ako zelené nebo. Tú sivú oblohu si pokojne odmyslite.

 

Z Rosan Glas sme sa s Viktorom, Illiom, Aničkou a Larou vybrali dole ďalšou dlhou ulicou. Obzreli chalanov, no tí neostali "doma". Boli takí milí, že sa k nám pridali a odprevadili s nami i dievčatá. Nízky múrik naznačoval, že cesta tadiaľ nevedie, mali sme však toho dosť nachodené a skratky sa priam žiadali. Tyršove "prelez, preskoč, ale nepodlez" dala aj pani učiteľka))).

Bol to veľmi dlhý deň, ale zase sme oň skúsenejší a pevnejší. Isto však večer, sme si istí, vieme, že padli i nejaké slzy cnenia za rodičmi.