Deň 7.

 Deň siedmy - dúhový

Sobota ráno, aspoň trochu dlhšie sa mohlo spať. O desiatej odchádzame na Cliffs of Moher, celodenný výlet a popritom sa zastavíme na miestach, ktoré sa oplatí navštíviť. Dohodli sme sa, že sa stretneme na Shangort road, také na pol ceste miesto medzi nami a Larou, Aničkou, Illiom a Viktorom, kde si dávame cez týždeň stretko a nasadáme na autobus. 

Našli sme si, že nám pôjde dačo po deviatej. V supermarkete sme nakúpili keksíky a záhryzky deťom na posilnenie a dokonca i kávu so sebou mali. 

Na zastávke sme veľmi zneisteli či pôjde 410, lebo už desať minút sme v nej mali sedieť a už sme hľadeli na alternatívu linky 411. No a práve vo chvíli, keď sme tú MHD poohovárali, tak sa autobus zjavil a my sme vymenili na tvárach obavy za úsmevy. 

Na meeting point sme to stihli presne. Stihol to tam aj dážď a rozbeh do výletu nám krášlila dúha z okna autobusu. Nevedeli sme, že to nebude dnes posledná.

V programe písali guided tour a že to myslia vážne, nás presvedčil šofér John. Hneď ako sme vyrazili, neúnavne nás informoval o každej maličkosti na ceste. Sprv sme mysleli, že to iba tuto po Galway, ale tiež aj ako sme vyšli na úzke a kľukaté cestičky, informácii nebolo nikdy dosť a cestu spríjemňoval i osobnými postrehmi. Vysveľoval nám, ako funguje rast trávy a prečo sa dobytok pasie celý rok. 

Vedeli ste, že tráva stále rastie, ak teplota neklesne pod päť stupňou? A vápencový podklad zabezpečuje, že pôda je tu vždy dostatočne teplá. A akú dôležitú funkciu v krajine plnia skaly, všate roztrúsené. Aký drenážny systém vytvárajú na rýchle odvodňovanie? O políčkach rozdelených kamennými múrikmi, ktoré vytvárajú nádhernú kubistickú skladačku vedel rozprávať hotové vedecké analýzy. Prvá zastávka bol drobný hradík, ale to iba na fotku a späť do autobusa. Trochu sme si pripadali ako japonskí turisti. 

                       

A nemenej dôležitá na obrázku Dunguaire Castle bola dúha. Počasie bolo také vysokohorské. Nie chladom, ale svojou premenlivosťou. 

 

náš divák

 Pravdaže sme si chceli prakticky vyskúšať či naozaj má     

schodisko stúpajúce v smere hodinových ručičiek taký význam v obrannej stratégii, lenže dnu sme sa nedostali. Pri kúsku fantázie nám postačila i lúka. Náš jediný divák na nás neveriacky zazeral či naozaj šermujeme. Po krátkej chvíľke sme už utekali na autobus, len medzitým pristál iný a takmer navlas rovnaký. Záhada, ako šofér vie, že sme všetci v autobuse (lebo boli s nami aj iní). Rozlúštili sme pri najbližšej "stop". V ruke totiž držal mobil a ťukaním si pridával počet nastupujúcich. ))))   

 

Ďalšia zastávka nás zaviedla do Aillwee Cave. Chudobnú síce na kvaple, ale zato bol to nový zážitok, byť  v jaskyni mimo Slovenska, Moravy a Čiech. Až  prišlo nevšedné, že nepočuť ten typický sprievodcovský afekt. Aj tu nám však ponúkli zhasnúť svetlo a zažiť dokonalú tmu. Pravdaže sa nás najprv opýtali, či nie je niekto proti. Myslí sa tu na ohľaduplnosť. Pokojne sme mohli používať fotoaparáty a tak sme im spravili fotku medveďou rúškovaných, čo keď za desať tisíc rokov objavia aj naše pozostatky. Prekvapením bola na konci mištička na sprepitné. Naša sprievodkyňa si určite zaslúžila. 

 

 

Cesta sa strmo kľukatila a z jaskyne to bolo ako v Chorvátsku, keď sa zbehne na pobrežie. Lenže toto veľkým autobusom. Počasie sa vyfarbilo do nádherného slnečna a keďže sme začínali dnes dúhou, ponúklo nám nebo jej ďalšie variácie. 

Až sa zdá podozrivé či to bol naozaj prírodný úkaz, či iba súčasť atrakcie. Ale ešte ich bolo...

 

Dorazili sme do cieľa. Presvedčilo by i tých najväčších pochybovačov, že tento výlet stojí za to. Cliffs of Moher boli proste majestátne a nádherné. Počasie sa striedalo. Stretli sme sa s vetrom, dažďom, slnkom a čím ešte?.... Pravdaže dúhami. Asi tu netreba slov, stačí pridať iba pár obrázkov.
 

Tu vraj videli Pottera naposledy.

krásna modrá

krásna sivá

Uhádnete siluety? 

Kto je tu za plotom?

Nájdete dve dúhy?

Somewhere over the rainbow...

No nie je to fotogenické? Počasie sa menilo každú chvíľku.

tak ešte raz...

Ako v zákopoch...

.....a Cliffs o Moher sú už naše.

 

    

Počasie bolo aprílové a času tak veľmi málo. Dostali sme iba hodinku a pól. Zato sme aspoň nestihli do suvenír shopu. Veď tých fotiek, čo sme spolu spravili bolo neúrekom. 

 

Against the wind 

Ja som tu mestská hviezda.

 

 

 

V autobuse sme boli na čas. Ďalšia zastávka bola Doolin, očarujúca dedinka, hlavné mesto írskej hudby. Tú sme však nepočuli. My sme mali svoj lunch "packed" a kým niektorí obedovali v tradičnom pube udeného lososa,  zrealizovali sme nápad z jaskyne Aillwee Cave. Zámer bol zobraziť našu evolúciu. Pritrafil sa k tomu i štvornohý divák. Tvrdil o sebe, že je Shrekov oslík. Tak s týmito deckami nudy niet.

 

 

Evolúcia....alebo na konci je mobil.

Už sme si mysleli, že viac toho nebude. Sadli do autobusu, vyzuli a že teda ideme zrelaxovať. Po chvíľke sa z reproduktorov ozvalo, že nám šofér ukáže ešte nádherné scenérie divokého atlantického pobrežia a to teda naozaj bolo divoké, krásne a nedotknuté. V tejto oblasti nie sú žiadne fabriky, je riedko osídlená. Žiadne smeti, plasty, neporiadok. A ak dačo, tak iba náhodne vypadnuté z vrecka turistu. Nikomu ani len nenapadlo tu nechať po sebe nechcené stopy. 

mravčekovci

        

chlapci z coastguard

pokojne do videoklipu..."My bony is over the ocean, my parents are over the see..."

ako desať trpaslíkov

Deň bol naozaj dlhý, namáhavý.... ale krásny. Zážitkom bola cesta po pobreží, kde sa ledva zmestil autobus a samozrejme, že sme oproti šiel ešte jeden. John to bravúrne zvládol a svoju ohľaduplnosť preukázal i miestnym kravičkám, hoci nešli po priechode. 

Nie, to nie je premietanie kresleného filmu v autobuse, to sú živé kravy.

 

A konečne presadáme už do tých našich MHD busov. V tvárach nie je odovzdanosť či prosba "pustite nás von". Je to únava. A pozitívnu mimiku skrýva rúško.

 

....ale úplne na záver. Úloha dňa. Nájdete aspoň dva rozdiely? 

(uch...dlhý deň)