Posts

Deň 14.

Image
 Deň štrnásty.  Vstávame presne do rovnakého počasia, aké nás vítalo prvé dni. Vrcholky stromov sa ohýbajú v nárazoch vetra. Pichľavé mrholenie prichádza od mora. Ešteže nás čakajú taxíky.   Nie, nezanevreli sme na autobusy, ale nenecháme nič na náhodu. Cieľom dnešného dňa je prepraviť sa cez dvetisíc kilometrov východnejšie do bodu, kde naša cesta začínala. Zdá sa to úplne neuveriteľné, že naozaj už nadišiel ten deň. Pri raňajkách myslíme, ako zmokneme, kým sa budeme čakať. A už o pol deviatej volá Lucia, že sú na mieste, na Eyre Square a že tam nikto nie je. Nezaspali ste? Nie, čosi po deviatej sa   rozpínajúce   MV-kólonie valia dolu námestím. Otázka rána je taká typicky írska. Mieri priamo na počasie. Aké je?       Nemali sme napokon chvíľu ani na horúcu kávu a čokoládu. Kým sme naložili kufre, už aj nastal čas odchodu. Tri hodinky naprieč upršaným Írskom. Na rozlúčku nás v Dubline predsa len privítal kúsok slnka. V buse sme sa pohodlne usadili a pripútali. V Írsku sa myslí na bezp

Deň predposledný.

Image
 Deň predposledný. Až dnes sme spoznali, ako vyzerá Ailbhe, keď sme ju poprosili, či sa môžme na pamiatku vyfotiť bez rúška,  h oci sme mali dnes ešte školu a celkom vážnu tému "bystanders" (ľahostajný prihliadajúci) . Tiež sa veľa hovorilo o škole, to som vsak pre istotu z triedy  na chvíľku odskočil, aby sa cítili voľne a mohli konštruktívne debatovať. Predsa len deň mal slávnostný nádych. Bol posledný.  Ailbhe sme prekvapili darčekom a  ďakujem, napísaným po írsky.  S Jackom sme sa rozlúčili, na streche GCI. Dali kopec fotiek, selfíčiek. Asi nám už začalo dochádzať, že sa lúčime.  Po súťažnom kvíze nás zobral vyobzerať  výhľad.  Tiež sme sa dozvedeli, kto bol víťazom utorkového treasure huntu, keď sme behali po Salthill a hľadali odpovede. Víťazom gratulujeme a ďakujeme, že sa s odmenou podelili. Slávnostne bola odovzdaná cena a my sme dostávali slová pochvaly. Ocenili sme i my ich prístup a ku káve darovali čokoládky a knihu o Komárne. Veľmi ju obdivovali.   Asi by naoz

Deň 12.

Image
  Deň dvanásty Počas ranného presunu, predbiehame autá a rozmýšľame, či sme si nemali privstať a dať si ešte pred školou partičku golfu. Prechádzame okolo nádherne upraveného ihriska a i teraz, skoro na írske ráno, keďže sa rozvidnelo iba nedávno, už vidno zanietených golfistov. Ticho obdivujeme pána, ktorý sa vynoril na traktoríku spoza kopčeka a nadšene kosil trávu.   

Deň 11.

Image
Deň jedenásty Dnešné ráno už bola trochu tréma, ako z tohto dňa spraviť čosi nezvyčajné. Keď každý deň je zvláštny a iný,  ako by mohol byť takým už jedenásty v poradí? Hneď ráno rozmýšľame, ako vás presvedčiť, že nie sme na francúzskej riviére, hoci nás ráno víta opäť bez dažďa a zaliate slnkom, aspoň ranná kolóna je dôkazom, že sa ide do školy. Pršalo vraj v noci.  

Deň 10.

Image
Deň desiaty až gýč... Náš deň začal snahou pochopiť, ako funguje príliv a odliv. Či je vždy v rovnaké hodiny a prečo pred týždňom sme chodili po pláži a tá je práve dnes v rovnakom čase zaliata vodou. Rozmýšľali, skladali teórie, ktoré prinášali ďalšie otázky. Ako  mohli ľudia v časoch, keď neboli google a mobily, prísť na to, že odliv a príliv spôsobuje mesiac. A či mali starovekí Gréci sklo, až sme sa dostali k problematike  časového zaradenia výroby prvých zrkadiel.  Nakoniec sme sa uzhodli, že sa opýtame Adama a necháme to na chalanov. Tak profesionálne a rutinne sme prišli na hodinu práve na čas a meškajúci boli iba kvôli nedokonalosti miestnych spojov, až prišiel nápad nazvať deň ako to spravil Remarque... "Na západe nič nové..." Veľmi fešní boli v košeli Illia s Viktorom a pokojne si ich na chodbách mohli pomýliť s nejakým lektorom. 

Deň 9.

Image
Deň deviaty   Začíname druhý týždeň v škole. Na Írsko úplne nezvyčajne je ráno plné slnka. Po týždni, keď tu boli prázdniny, sa všetci vybrali do práce a do škôl. Na cestách sú pomalé kolóny áut. Veľmi rýchlo sme sa rozhodli, že pôjdeme pešo, hoci je to vyše polhodiny chôdze.   

Deň 8.

Image
 Deň ôsmy Nedeľa, 31.10. Hneď ráno bolo najpozitívnejšie, že sa nemusíme nikam ponáhľať a vstávať,  že nám zmena času dopriala na spánok o hodinku navyše. Doobeda svietilo veľmi nezvyčajne slnko a ukazoval sa naozaj pekný deň. Jediný plán na nedeľu bolo stretnúť sa na promenáde o jednej a pokúsiť sa pokoriť Atlantik.      Z domu sme odchádzali s modrou oblohou, no do hodinky sa zamračilo a práve vtedy, keď sme sa mali stretnúť, spustil sa lejak.  Odliv odhalil i miestne Cliffs of Moher... pravdaže sa tak nevolajú, ale sú veľmi zaujímavé svojimi sedimentami a zložením. V diaľke však bolo vidno prichádzajúci dážď a bolo sa treba ponáhľať na miesto stretnutia.    miestne Cliffs of Moher  

Deň 7.

Image
 Deň siedmy - dúhový Sobota ráno, aspoň trochu dlhšie sa mohlo spať. O desiatej odchádzame na Cliffs of Moher, celodenný výlet a popritom sa zastavíme na miestach, ktoré sa oplatí navštíviť. Dohodli sme sa, že sa stretneme na Shangort road, také na pol ceste miesto medzi nami a Larou, Aničkou, Illiom a Viktorom, kde si dávame cez týždeň stretko a nasadáme na autobus.  Našli sme si, že nám pôjde dačo po deviatej. V supermarkete sme nakúpili keksíky a záhryzky deťom na posilnenie a dokonca i kávu so sebou mali.  Na zastávke sme veľmi zneisteli či pôjde 410, lebo už desať minút sme v nej mali sedieť a už sme hľadeli na alternatívu linky 411. No a práve vo chvíli, keď sme tú MHD poohovárali, tak sa autobus zjavil a my sme vymenili na tvárach obavy za úsmevy.  Na meeting point sme to stihli presne. Stihol to tam aj dážď a rozbeh do výletu nám krášlila dúha z okna autobusu. Nevedeli sme, že to nebude dnes posledná.

Deň 6.

Image
Deň šiesty.  Je piatok. Koniec prvého pracovného týždňa. Prichádzam do školy posledný. Asi znak, že opadáva stres. Vonku je príjemne, takže náhle sa rozhodlo, že autobus mením za polhodinovú prechádzku do školy. No kto by sa nedal zlákať chodníkom popri oceáne? Ránko zbehlo veľmi rýchlo a po nefungujúcom internete meníme triedu. Promptne sa sťahujeme o poschodie nižšie. Zato je to skvelý pocit, že aj v írskej škole občas čosi nefunguje.)))   Téma klimatických zmien sa rozbieha a pracujeme s pojmami ako dotácie, financovanie, obnovovanie, rovnováha, ochrana...všetko vieme...a i Grétu poznáme, ale že každú minútu ubúda tropických pralesov v rozlohe 32 futbalových ihrísk!!! Uch.  Všimnite si, v írskej škole zdvihnutá ruka vie prekvapiť. Na dnešných fotkách, teda na väčšine , sa zdá, že sa pozeráme iba do mobilov...ale vždy sme ich využívali na zábavu a učenie.   A tu sme celkom normálni...i keď sa nemusí zdať.... Poobede sa pozeral film a potom sme šli očekovať miesto, kde by sme chceli,

Deň 5.

Image
Deň piaty Pekné ráno. Začíname síce obrázkom z poobedia...ale počasie sa tak nádherne vyjasnilo, až ho môžeme nazvať gýčom. Najdôležitejšia správa je, že neprší a nefúka vietor a spomedzi mraky presvitá modrá obloha.   Sedíme v triede a zdá sa, že aj tá je oveľa teplejšia. Dnes riešime vzájomnú prepojenosť krajín.  Veľmi nevšedne je tým prepojením šampón. Ingrediencie pochádzajú z celého sveta. Chválime sa i my, že deloles ponožky sú zo Slovenska. Tu ich nepoznajú.  U nás sú dnes prázdniny a my v škole. Dnes sme prišli na jednotku a bez komplikácii. Tak veľa slov nebude treba.... Veď sa pozrite na naše "classroom discussion"  Presvitajúce slnko sa cez deň zmenilo na dážď...a škola sa stáva rutina...selfstudy si vedia výborne zmanažovať...a mať včas hotové ....a z poobednej culture lesson sa vykľula príjemná hodina. Ide nám to zľahka, takže máme čas aj na "aktivity".  Niekedy stačí i sekunda, tak ako Aničke, Lucii či Karin.  My dospelí sa veľmi hrdíme,   lebo už druh