Deň 12.

 

Deň dvanásty

Počas ranného presunu, predbiehame autá a rozmýšľame, či sme si nemali privstať a dať si ešte pred školou partičku golfu. Prechádzame okolo nádherne upraveného ihriska a i teraz, skoro na írske ráno, keďže sa rozvidnelo iba nedávno, už vidno zanietených golfistov. Ticho obdivujeme pána, ktorý sa vynoril na traktoríku spoza kopčeka a nadšene kosil trávu. 

 

Rannú hodinu začíname otázkou z minulého dňa...čo by bolo, keby žilo na zemi iba sto ľudí...a pokračujeme predpojatosťou v náhľadoch na svet. Fakty verzus mienky. Vyberáme si z prezentácii dvoch kandidátov. Ako zabrániť šíreniu stereotypov? Decká navrhujú osobnú skúsenosť, inkúziu, prezentáciu kultúr, to, že sme tu. Pýtať sa a porovnávať názory.  Kritickým myslením. Vzdelávaním. Show your emotions. Pozrite fragmenty z našich hodín.

                                                                       discussion on the candidate 

                                                                                   ruch triedy

                                                                       questioning everything 

           

                                                                     Are we lonely with technologies?

Dnes malo z nás opadnúť i trošku napätia. S Ninou a Sofiou sme sa vybrali na druhý koniec mesta, na test, ktorý sa nám podarilo po mnohých nezdaroch vybaviť. Vieme teraz definovať, bez ktorých dvoch základných vecí sa v cudzine nepohnete. Mobil a platobná karta. Stále nevieme prísť na to, prečo práve pre ten náš "booking" karta nefungovala.

ako z kokpitu lietadla

Za oknom autobusu príjemne hrialo slnko a  tá istá cesta, ktorú sme absolvovali pred vyše týždňom, bola úplne iná. Robilo to slnko? Aj Sofia konštatovala, že je to úplne iné, oveľa viac prirodzené. Predtým sme sledovali GPS, aplikácie prepravy, neistí kde vystúpiť a či ideme správne. Nevedeli sme kam, deň bol zamračený a pochmúrny. Teraz sme si v pohode čítali či driemali. Koľko dokáže zmeniť slnko a  pár dní skúseností? Galway nás za našu dôveru odmenil opäť dúhou. Áno, správne sa pýtate. Tvrdili sme, že deň bol slnečný. Nuž i to je Írsko.

 

Dnešné poobedie sme mali voľno a prišiel čas na dlho očakávanú obľúbenú aktivitu. Starostlivo sme plánovali čas a keďže v piatok chceme mať pokojný a neuponáhľaný, zvolili sme štvrtok za nákupný deň. Aj keď sme na Eyre Square chodili každý deň, vždy to bola hodinka, dve, málo na to, aby sme sa dosýta vyprechádzali uličkami Galway.      A vlastne to bola časť finančnej gramotnosti, vyobzerať kde čo majú a porovnať si ceny. Rozchod sme si dali zavčasu a celé štyri hodinky sa túlali po obchodoch. Nebolo to však nejaké shopping centrum. Atmosféra ulíc je príjemne prázdninová i teraz v novembri.

Asi by bolo pridať aj nejaké info o strave. Ktorýsi deň koloval triedou papier s otázkou, čo bolo na raňajky. Pri všetkch menách sa objavili cereálie. Niekde s mliekom a niekde s čajom, ale ten mysleli asi na pitie. No a tiež boli toasty s pomarančovou marmeládou. Obávame sa, že sendvičmi z toastového chleba sú deti už prejedené. Ale také pravé írske raňajky sú úžasné. Skladajú sa z vajíčka, húb, zemiakového hash brown (opražené nastrúhané zemiaky), slaninky, mini sausages (grilovacie párky), baked beans (dusená fazuľka v paradajkovej omáčke) a white and black pudding (veľmi podobné našej jaternici a krvavničke) a samozrejme toast. Bolo to také chutné, že sme nepočkali ani na fotku a polovicu zjedli.

 

Čaj je osobitá téma. Ten sa tu pije čierny s mliekom. Bolo zaujímavé na ktorejsi "culture exchange" zistiť, ako inak vnímame rovnakú vec, ako je napríklad taký čaj.  Padla  otázka, či majú radšej čaj alebo kávu. Pravdaže boli za čaj, lenže mysleli na iný, ten náš, ovocný či bylinkový s medom. Lektor mal však na mysli čaj čierny s mliekom, ktorý sa pije ako káva.  No a k nemu patrí aj nejaká fajná sladkosť. Napríklad ako tento domáci mrkvový "cake".

 

A kto sa odváži porušiť zdravé diéty, ten si môže pochutnať na jedlách z celého sveta. Od hamburgera až po morské plody. Tie sme však obišli. Predsa len ten burger vyzerá lákavejšie. Pohybu a chôdze naň máme dosť (dúfame). Asi sme vám narobili i chute.     Z jednorázových obalov skúšame zásadne používať rozložiteľné veci.

       

 Čas na nákupy úplne stačil. Nákupné tašky boli naplnené.

 

Spokojnosť a chcieť sa pochváliť, čo sa nám podarilo kúpiť, sme zhmotnili na stretnutí pri lavičke. 

 

Ako vidno, pokrok a meniace sa  časy sú i v oblasti  pouličných hudobníkov. Neberú sa už iba mince. Dá sa im pridať do klobúka aj bezkontaktnou platobnou kartou.  Dvakrát sme sa pri jednom pánovi otočili, no ani raz nestihli vyfotiť, čítačka proste rýchlo zapípala a mali sme obavu, že by  sme ho podporili viac ako treba.

Finančné zásoby sa nám úplne zúžili. Ale už iba krôčik domov. Vydržíme. Poprípade, pokojne si môžme i prilepšiť. 

 

Na záver už iba obligátna otázka. Ktorý obrázok je zo stredy a ktorý z dneška?