Deň 9.

Deň deviaty

Začíname druhý týždeň v škole. Na Írsko úplne nezvyčajne je ráno plné slnka. Po týždni, keď tu boli prázdniny, sa všetci vybrali do práce a do škôl. Na cestách sú pomalé kolóny áut. Veľmi rýchlo sme sa rozhodli, že pôjdeme pešo, hoci je to vyše polhodiny chôdze.

Do školy prichádzame presne na čas. Máme dnes inú triedu, takže chvíľku sa hľadáme. A jedna dvojica dala správu, že bude meškať. Chceme pochváliť deti, že veľmi rýchlo nabehli na mód "ozvať sa" ( i my dospelí), keď sa mení predpokladaný čas, aby sme navzájom o sebe vedeli. Vieme, že niekedy nestačí len napísať info do skupiny a myslieť, že je situácia odkomunikovaná. V niektorých situáciách je namiesto četu lepšie komunikovať priamo telefonátom.

Dnešná téma sú priority, spoločnosti, vlád či miestnych samospráv. Neriešime však politické spory. Riešime naše nápady, čo by sa dalo spraviť, aby sa nám žilo lepšie. Začíname našim "to do list" (zoznamom čo spraviť). Potešilo nás, že celých 40% žiakov uviedlo vo svojom "to do list" aj "laundry" (pranie), čo je isto neklamný znak samostatnosti a zodpovednosti, že pranie považujú za úlohu najbližších dní. Z našich priorít zazneli i úlohy ako: zavolať starým rodičom, zaobstarať darčeky a pozornosti najbližším. V každom zozname sa myslelo na iných a presne tak sa postupovalo aj návrhoch priorít spoločnosti.

Decká sa pustili porovnávať školy a našu lektorku navrhovali zobrať so sebou. Majú svoj názor na všetko a je pre nás poučné počuť, čo si myslia a ako sa menia. Írska škola sa im veľmi páči a tiež sa im páči byť vypočutí.

Podarilo sa nám dnes objednať sa na testovanie Skúšali sme to celý minulý týždeň. Nedarilo sa nám previesť platbu a systém neustále vyhadzoval našu registráciu. Vždy dookola zadávať tie isté údaje. GCI sa ponúkla, že nám s platbou pomôže. Vydýchli sme si. Bol to stres.

Medzitým sa obloha rýchlo zmenila, z modrej sa stala sivá a spolu s dažďom sa spustil vietor i krúpy. Poobede sme ostali v teple a suchu učebne. Dali sme si poradu, zhrnuli náš čas a program pre najbližšie dni. Spravili si podobný "to do list". Veľmi sme chceli zažiť kino, keď nám ho už toľko odporúčali. Stačilo len vypočuť ich iniciatívu a decká samé si všetko vypátrali. Nielen čo hrajú, no i kedy nám pôjdu večer autobusy a nezabudli ani na odkomunikovanie do "host families", aby vedeli, že prídu neskôr. Vôbec ich nebolo treba na to upozorniť. Možno trošku viac chápu obavy nás dospelých.

V multiplexe dávali toho viac a nebolo také samozrejmé zladiť priority. Nakoniec sme hlasovali a spracovali i svoje nesúhlasy. Vybrali sme sa však na aktuálny film. Síce bol o budúcnosti až v roku desaťtisíc, no ako vízia dôsledku klimatických zmien a nedostatku vody, celkom dobre zapadol do minulotýždňovej debaty o osídľovaní nových planét. Pukance a kolu si bolo treba kúpiť cez dotykovú obrazovku. Vytvorili sme i my kolónu.