Deň 10.

Deň desiaty

až gýč...
Náš deň začal snahou pochopiť, ako funguje príliv a odliv. Či je vždy v rovnaké hodiny a prečo pred týždňom sme chodili po pláži a tá je práve dnes v rovnakom čase zaliata vodou. Rozmýšľali, skladali teórie, ktoré prinášali ďalšie otázky. Ako mohli ľudia v časoch, keď neboli google a mobily, prísť na to, že odliv a príliv spôsobuje mesiac. A či mali starovekí Gréci sklo, až sme sa dostali k problematike časového zaradenia výroby prvých zrkadiel. Nakoniec sme sa uzhodli, že sa opýtame Adama a necháme to na chalanov.

Tak profesionálne a rutinne sme prišli na hodinu práve na čas a meškajúci boli iba kvôli nedokonalosti miestnych spojov, až prišiel nápad nazvať deň ako to spravil Remarque... "Na západe nič nové..." Veľmi fešní boli v košeli Illia s Viktorom a pokojne si ich na chodbách mohli pomýliť s nejakým lektorom.

Na hodine sme sa vrátili k úlohe zo samoštúdia. Aké opatrenia a oblasti by riešili v našom meste. Veľmi bolo pozoruhodné zistiť, ako silno vnímajú, čo sa u nás deje. Pozorujú, že cesty sú v zlom stave a že prístav nie je vyťažený a lodenice kedysi oveľa viac produkovali. Že na špici je prečerpávačka pohonných hmôt a bolo by tam pekné miesto na výhľad a oddych. Mali názor na stav dopravy, začínajúce zápchy či chýbajúce cyklistické cesty.

Tiež sme hovorili o elektroautách, keďže sme preberali záväzok Írskej vlády, mať do piatich rokov viac elektro ako naftových áut. Ich argumenty neboli o cene a nedostupnosti, ale boli s ohľadom na environmentálnu záťaž batérií a kapacitu súčastných inžinierskych sietí. Nakoniec Matúš navrhol využívať technológiu vodíkových motorov.

Poobede nás čakal "treasure hunt". Išlo sa na čas, takže sme nestačili zachytiť, kedy sa decká do úloh pustili. Zahliadli sme iba osamelé súťažiace dvojice. Najdôležitejšie pravidlá boli: nepoužívať mobil a pýtať sa ľudí na ulici. Odpovede na 15 otázok bolo treba hľadať po celom Salthill (miestna časť). Prví mohli byť pokojne i poslední, lebo víťazom môže byť i Lara s Aničkou, hoci dorazili na chvoste. Uvidíme v piatok.

Hunters

last but not least

Dr. Watson

Takto rozbehaní a rozcvičení...no nevyužijeme to? Vedúci zájazdu sme zložili jackpot v podobe dvoch päťeuroviek a teraz naostro vyhlásili hľadanie írskeho štvorlístka ako lotériu šťastia. V desať minútovom čase bolo treba nájsť čo najviac štvorlístkov a podeliť ich počtom jackpot. Všetci sa pustili do hľadania, čupiac, skrčene, zhora, zdola, štvornožky. Nebolo však počuť žiadne nadšené heuréka. Keď čas uplynul a odpískal sa koniec, už už sa zdalo, že nik neuspel. Nina s pokojom Angličana vytiahla z dlane hádam jeden jediný štvorlístok, ktorý tam mohol byť. Že si nie je istá či to je ono.))))

štvorlístkový hunt

na kolená...

the jackpot breaker

Víťaz mal ešte právo rozhodnúť, či sa naša prechádzka predĺži o cestu k majáku. Bolo krásne a nefúkal vietor. Vzdialenosť sme odhadli na nie veľmi ďaleko, vydali sme sa úzkou a priamou cestou k majáku. Vlastne ani nemusíme spomenúť, že sme sa k nemu nedostali, lebo na tom ostrove je čistička odpadových vôd a priamo k majáku sa dostať nedalo. Cestou sa diskutovalo o našich ranných teóriách.

Lenže ako to povedala už tretia kompetentná osoba z našej írskej školy (a teraz nech deti nečítajú), teda to naše pojedanie smotany, za vašu prácu, rodičia, učitelia...že sú to...citujem doslova, schválne anglicky, aby tomu deti nerozumeli))): "they are one of the most exceptional groups we ever had, in the manner of behaviour, politeness, presenting themselves and of English, incredible for their age". Preklad asi netreba. (alebo ak áno, ďakujem, že použijete google) Ale vráťme sa k nášmu majáku. Dali sme si úplne súťažne, bez výhry, hod kameňom do vody. Zvíťazil Adam. Anička bola skokanom dňa s naväčším progresom medzi prvým a posledným hodom. Objavili sme úplný talent v disciplíne hod kameňom do vody. Lara bola viac ako vyrovnaným súperom pre celkového víťaza. Od Adama ju delilo snáď iba zo desať centimetrov. Pani učiteľka už aj lanárila nádejnú atlétku do atletického krúžku. Dôležitá však bola dobrá nálada. Kto by ju však nemal v taký pekný deň.