Deň 8.

 Deň ôsmy

Nedeľa, 31.10. Hneď ráno bolo najpozitívnejšie, že sa nemusíme nikam ponáhľať a vstávať,  že nám zmena času dopriala na spánok o hodinku navyše. Doobeda svietilo veľmi nezvyčajne slnko a ukazoval sa naozaj pekný deň. Jediný plán na nedeľu bolo stretnúť sa na promenáde o jednej a pokúsiť sa pokoriť Atlantik.  

 

 Z domu sme odchádzali s modrou oblohou, no do hodinky sa zamračilo a práve vtedy, keď sme sa mali stretnúť, spustil sa lejak. Odliv odhalil i miestne Cliffs of Moher... pravdaže sa tak nevolajú, ale sú veľmi zaujímavé svojimi sedimentami a zložením. V diaľke však bolo vidno prichádzajúci dážď a bolo sa treba ponáhľať na miesto stretnutia.

  

miestne Cliffs of Moher

 

Všetko meškalo. Na dohodnutom mieste, kde sa zvyknú kúpať miestni, kde bývalo cez týždeň ticho a zopár ľudí, sa zrazu hmýrilo strašne veľké množstvo ružových kúpacích čiapok či iných doplnkov. Deti, dámy, muži, mladí i starší.  Už sme začali uvažovať nad inou alternatívou a keď začalo liať, chytro som vliezol do vody, aby som nezmokol. A vtom sa všetci ľudia v ružovom z brehu rozbehli do vody. Ťažko si predstaviť ten zvláštny hluk, ktorý tam bol. Najlepšie skúsiť do studenej vody a tie hlasné pocity násobiť počtom ľudí. Ocitnúť sa medzi nimi bolo, asi akoby ste boli súčasťou komparzu na film Titanic, práve na scénu, keď sa ponára do hlbín.  

 

komparz na Titanic alebo ružová voda

Po chvíľke prišiel autobus a prestalo pršať. Začalo vykúkať slniečko. Kúpajúce ružové čiapky sa odvalili z vody a išli sa sušiť. To bol priestor pre nás. Päť ďalších odvážlivcov sa odhodlalo vrhnúť do vĺn Atlantiku a tak podporiť dobročinnú akciu na boj proti rakovine, do ktorej sme sa náhodou zaplietli, ale prečo nie. Treba naozaj vyjadriť obdiv, Viktorovi, Sofii, Nine, Karin, Lucii, dali to úplne bez prípravy a ako Lucia konštatovala, bolo to prvýkrát, čo sa kúpala vo vode, ktorá mala menej ako 27 stupňov.))) Zato je to rozdiel mágať sa v 13 stupňovom slanom kúpeli. Ale obdiv platí aj ostatným z našej výpravy, ktorí nás z brehu podporovali a niektorí až tak, že si v zdielaní studenej vody nechali zaplaviť dolné končatiny až po členky. Ale to skôr, lebo práve tá vlnka bola o trochu väčia ako ostatné. 

 veselý Atlantik (v diaľke je ten dážď)

 

 

 

 

 

A máme aj jednu, kde už Lucia nemá rúško))))), v tom chvate si ho zabudla dať dole.

Dievčatám sa ušli lístky na čaj a muffinku ako vďaka za podporu akcie. Nám, chlapcom bez lístka,  zase čaj od pani učiteľky, tiež ako sponzorský dar)))). Veľmi dobre nám padol a rozohrial. 

sponzorský čajík

 Mali sme však chuť aj na teplo a niečo pod zub. Zamierili sme na tradičné fish and chips, lenže to bolo iba "take away". Vyskúšali sme vedľajšiu taliansku reštiku, ktorú sme vystrašili našim počtom, avšak ako praví Taliani, nás privítali a vtiahli dnu, posadili, obslúžili. Ako predjedlo sme si dali homemade chips, ktoré za okamih zmizli. Po chvíľke však už bola pizza na stole. Myslím, že bola fajná, lebo neostal ani kúsok. 

pizza po otužovaní je ideálna

pod drobnohľadom kamery

Strasti studenej vody už boli dávno zabudnuté, nohy uschli. Adam s Viktorom mali "task" nás zorientovať a zobrať do mesta. Trošku už porozmýšľať nad nákupmi. Takže cesta po prvý obchod so suvenírmi bola rýchla a nezdržala nás ani dopravná značka upozorňujúca na smajlíkov. Potom sa však úplne spomalila, až zastavila, ale stihli sme  stretnúť aspoň aj rímskeho senátora. 

           

 

 

Rýchlo sa zotmelo, však o hodinu sa posunul čas. Dnes halloweenska noc, neoplatí sa byť večer na ulici po zotmení. Z nášho plánu robiť "trick or treat" kvôli logistike neostalo veľa. No Lucia a Karin mali šťastie a trochu si zatrickovali s miestnymi. Tak na polovicu úspešne, ale na zážitok to stačilo. Aspoň sme vedeli, kto to chodí po ulici.

Na dnes všetko....

Alebo predsa len...otázka na noc...kto z nás na tejto fotke nie je na mobile?