Deň 0+1.

 Deň 0 a prvý...

Náš deň nula a prvý začínal takmer od nuly. Mnohí ani po nula nula nula nevedeli zažmúriť oči od očakávania.

Kto ako ďaleko býva,  musel si vypočítať, kedy treba vstávať, aby sa dostal ku škole o tri tridsať. 

Videli vôbec  takto skoro nad ránom školu? 

Presne o 3:30 sme vyrážali na viedenské letisko dobyť neznáme mesto Galway v Írsku a stráviť tam dva týždne štúdia na Galway Cultural Institute. V aute panovala dobrá nálada a pozoruhodne sa Lucii a Karin chcelo spievať i o takomto čase. Cestovať dnes vôbec nie je jednoduché a už vôbec nie do Írska, no úplne pozoruhodne všetko šlo hladko. Tvrdá príprava sa oplatila.  Vedeli sme čo robiť, kam ísť a keď sme aj nevedeli, opýtali sa.

 S malou dušičkou sme išli cez prvý check in...veď čo ak naozaj víza a či to naozaj stačí mať PCR testy...uch a keď greenpass v anglickom preklade uvádzal miesto "negative" negatívny... veru som zbledol vidiac zamietavo krútiacu sa hlavu úradníčky. Našťastie sme našli staré dobré papierové potvrdenie. Všade však boli nápomocní a prvé lietadlo čakalo na naše maličkosti.

  

Keďže sme mali miesta trochu rozhádzané a v lietadle niet na to miesta sa vymieňať, rozbehli sme akciu"guľový blesk" už pri boarding gate,  presúvali mená a miesta. Aha a potom letuška oznámila, aby sme si nemenili miesta, lebo kvôli tracking. Ups...)))) Takže som sedel ako Matúš pri business class a voňalo mi čerstvé pečivko a káva. 

Dôležitou súčasťou výbavy moderného človeka je aj vedieť kam, keď treba. Na viedenskom letisku sme to objavili hneď. Let bol krásny, počasie ideálne a alpské štíty majestátne. Cesta nás viedla cez Zurich s dostatkom času a tak prvé, čo sme si v zahraničí kúpili, bol samozrejme Starbucks. Sorry za tie plasty...

,

Let prebehol v pohode, hoci pristátie v Dubline bolo naozaj také driftovacie....že i tí skúsenejší sme si o ňom hovorili príbehy. Cez immigration office sme prešli úplne hladko a všetci si našli svoje kufre rýchlo a bez starosti. Musíme pochváliť, že prvý kontakt s Írskom bol fajn. Na tejto fotke už vidno, kde sme.

 

Na dnes to však nebolo všetko. Síl sme mali a veľmi nás potešilo, že autobus do Galway, si to namieril priamo cez centrum Dublinu a videli sme aspoň čosi a ešte navyše sme šli double deckrom. Matúš s Illiom sa podujali z druhého poschodia šoférovať. Čoskoro sa nám ukázalo i írske počasie a znenazdajky spŕchlo. Všetko však obklopovala svieža zeleň a krajina rozparcelovaná kamennými múrikmi bola posiata voľne sa pasúcimi kravičkami. 

Dorazili sme pred šiestovu. Hostfamilies si nás rýchlo porozoberali, každému sme popriali šťastie. Zadali sme prvú úlohu, stretnúť sa zajtra o dvanástej pri Brown Door na Eyre square. Pravdaže bolo treba zistiť, čo a kde sú Brown Door. A deň zakončila lúštiteľská záhada.... Neviete aké je heslo na wifi?