Deň druhý...
Ráno medzi 11:30 a 12:00 námesie Eyre Square, pri Brown Door. Prvá úloha dostať sa sem. Pešo, busom alebo môžme byť i dovezení a zistiť, vygooliť opýtať sa, kde a čo je to Brown Door. Úloha bola splnená. Porozprávali sme si zážitky a infošky o rodinkách, prvej noci a vykročili zoznámiť sa s miestom. Ako prvé sme narazili na túto skupinku. Nazvali sme ju tak po komárňansky. Oscar Wild család.
Viktorove narodeniny sa odohrávali práve v tento deň. Všetci mu zagratulovali a odovzdali darčeky. Nie však na rýchlo kúpené. Balíky sladkostí sa niesli až zo Slovenska. A keďže mal Matúš narodky iba pár dní dozadu. Zobrali sme to jedný ťahom a zaspievali happy birthday na dva krát, lebo Anička ohúrila starší manželský pár, ktorý sa nám prihovoril. Smiech rozladil naše hlasy. Zmrzlina naproti naznačila, ako osláviť dvojnarodeniny. Gelato bolo dobré a obrovské.
Prieskum mesta sme začali sprievodkyňami Karin a Luciou, ktoré stihli očekovať miestne obchody. Z rušnej hlavne ulice sme sa dostali na pláž, ktorú sme hneď preskúmali a tešili sa zo slnka a priestoru. Ale aby sa nenamočili, dostali úlohu, dievčatá vs chlapci. Z prírodných materiálov vytvoriť portréty sprevádzajúcich učiteľov v mierke 1 : 2. No mierka sa nevydarila, ale zato sme sa v našich portrétoch úplne našli.
Na prvom obrázku Adam vysvetľuje proporcie pani učiteľky a na druhom obrázku moja nová profilovka.
Zoznamovanie potom pokračovalo hľadaní írskeho štvorlístka a popásaním sa na nádherne vyzerajúcej tráve.
Idylický deň sme ukončili na Eyre Square, náš ústredný meeting point. Kde sme vyobzerali všetky zastávky autobusov a ešte naivne verili, že hromadná doprava je v Galway user-friendly. Ale možno dva roky lockdownu sa podpísali i na jej prehľadnosti. A zažili sme hádam najadrenalínovejší zážitok, keď sa autobus pobral úplne opačným smerom. V tme a neznáme. Rozum do hrsti, vystúpiť a veriť svojim vlastným nohám. Všetko však dobre dopadlo, ako inak, veď štvorlístok je symbol Írska.
Comments
Post a Comment